C-183/23 Credit Agricole Bank Polska SA proti AB.
Z odôvodnenia
Článok 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
sa má vykladať v tom zmysle, že:
ak sa posledné známe bydlisko žalovaného, ktorý je štátnym príslušníkom tretieho štátu a má postavenie spotrebiteľa, nachádza na území členského štátu súdu, na ktorý bola podaná žaloba, a tento súd nezistí súčasné bydlisko tohto žalovaného, ani nedisponuje dôkaznými indíciami, ktoré by mu umožnili dospieť k záveru, že tento žalovaný má skutočné bydlisko na území iného členského štátu alebo mimo územia Európskej únie, právomoc rozhodovať v tomto spore sa neurčí podľa práva členského štátu tohto súdu, ale podľa článku 18 ods. 2 tohto nariadenia, ktorý priznáva právomoc rozhodovať v takomto spore súdu, v ktorého obvode sa nachádza posledné známe bydlisko uvedeného žalovaného.