C-182/22, C-189/22 JU a SO proti Scalable Capital GmbH.

1. Článok 82 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),

sa má vykladať v tom zmysle, že

právo na náhradu škody stanovené v tomto ustanovení plní výhradne kompenzačnú funkciu, keďže peňažná náhrada založená na uvedenom ustanovení musí umožniť úplnú náhradu utrpenej ujmy.

2. Článok 82 ods. 1 nariadenia 2016/679

sa má vykladať v tom zmysle, že

nevyžaduje, aby sa na účely náhrady škody na základe tohto ustanovenia zohľadnil stupeň závažnosti a prípadná úmyselná povaha porušenia tohto nariadenia, ktorého sa dopustil prevádzkovateľ.

3. Článok 82 ods. 1 nariadenia 2016/679

sa má vykladať v tom zmysle, že

v rámci stanovenia výšky náhrady škody prislúchajúcej na základe práva na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné dospieť k záveru, že takáto ujma spôsobená porušením ochrany osobných údajov nie je svojou povahou menej významná ako ujma na zdraví.

4. Článok 82 ods. 1 nariadenia 2016/679

sa má vykladať v tom zmysle, že

ak sa zistila ujma, vnútroštátny súd ju môže v prípade, že nie je závažná, nahradiť priznaním minimálnej náhrady škody dotknutej osobe za predpokladu, že uvedená náhrada môže v plnom rozsahu kompenzovať utrpenú ujmu.

5. Článok 82 ods. 1 nariadenia 2016/679 v spojení s jeho odôvodneniami 75 a 85

sa má vykladať v tom zmysle, že

aby bolo možné hovoriť o „krádeži totožnosti“, ktorá vedie ku vzniku práva na náhradu nemajetkovej ujmy podľa tohto ustanovenia, je potrebné, aby totožnosť osoby dotknutej krádežou osobných údajov bola skutočne zneužitá treťou stranou. Náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej krádežou osobných údajov však podľa uvedeného ustanovenia nemôže byť obmedzená na prípady, keď sa preukáže, že takáto krádež údajov následne viedla ku krádeži totožnosti alebo k podvodu.