C-178/22 Trestné konanie proti Procura della Repubblica presso il Tribunale di Bolzano.

Článok 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, v spojení s článkami 7, 8 a 11, ako aj článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré ukladá vnútroštátnemu súdu konajúcemu v rámci predbežného preskúmania po podaní odôvodnenej žiadosti o prístup k súboru údajov o prenose dát alebo údajov o polohe, ktoré sú spôsobilé umožniť vyvodiť presné závery o súkromí používateľa elektronického komunikačného prostriedku, uchovávaných poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, ktorú predložil príslušný vnútroštátny orgán v rámci vyšetrovania trestného činu, povoliť tento prístup, ak sa oň žiada na účely vyšetrovania trestných činov, ktoré sa podľa vnútroštátneho práva trestajú uložením trestu odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby aspoň tri roky, za predpokladu, že existujú dostatočné nepriame dôkazy o takýchto trestných činoch a že tieto údaje sú relevantné na účel zistenia skutkového stavu, avšak pod podmienkou, že tento súd bude oprávnený odmietnuť uvedený prístup, ak sa oň žiada v rámci vyšetrovania týkajúceho sa trestného činu, ktorý zjavne nie je závažný vzhľadom na prevládajúce spoločenské podmienky v dotknutom členskom štáte.