C-177/22 JA v. Wurth Automotive GmbH.

1. Článok 17 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na účely určenia, či osobu, ktorá uzavrela zmluvu spadajúcu pod písm. c) tohto ustanovenia, možno považovať za „spotrebiteľa“ v zmysle tohto ustanovenia, treba zohľadniť súčasné alebo budúce ciele sledované uzavretím tejto zmluvy, ako aj povahu závislej alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú táto osoba vykonáva.

2. Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na účely určenia, či osobu, ktorá uzavrela zmluvu spadajúcu pod písm. c) tohto ustanovenia, možno považovať za „spotrebiteľa“ v zmysle tohto ustanovenia, možno zohľadniť dojem, ktorý táto osoba svojím správaním vyvolala u druhej zmluvnej strany, spočívajúcim najmä v neexistencii reakcie osoby, ktorá tvrdí, že je spotrebiteľom, na ustanovenia zmluvy, ktoré ju označujú za podnikateľku, v skutočnosti, že zmluvu uzavrela prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorý podniká v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto zmluva, a ktorý sa po podpise zmluvy zaujímal u druhej zmluvnej strany o možnosť zahrnutia dane z pridanej hodnoty do faktúry týkajúcej sa tejto zmluvy, alebo tiež v skutočnosti, že tovar, ktorý bol predmetom zmluvy, krátko po jej uzavretí predala a dosiahla možný zisk.

3. Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak sa ukáže, že v rámci celkového posúdenia informácií, ktoré má vnútroštátny súd k dispozícii, nie je možné z právneho hľadiska dostatočne určiť určité okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, najmä pokiaľ ide o náležitosti tejto zmluvy alebo zásah sprostredkovateľa pri tomto uzatvorení, tento súd musí posúdiť dôkaznú hodnotu týchto informácií podľa pravidiel vnútroštátneho práva vrátane otázky, či sa v prípade pochybností má rozhodnúť v prospech osoby, ktorá sa dovoláva postavenia „spotrebiteľa“ v zmysle tohto ustanovenia.