C-176/23 UG proti SC Raiffeisen Bank SA.
Z odôvodnenia
1. Článok 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni posúdeniu nekalej povahy podmienok obsiahnutých v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom za okolností, keď tento predajca alebo dodávateľ zmenil tieto podmienky s cieľom zabezpečiť súlad tejto zmluvy o úvere so záväznou vnútroštátnou právnou úpravou týkajúcou sa spôsobov určenia úrokovej sadzby, pokiaľ táto právna úprava stanovuje len všeobecný rámec na stanovenie úrokovej sadzby tejto zmluvy, pričom tomuto predajcovi alebo dodávateľovi ponecháva určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide tak o voľbu referenčného indexu tejto sadzby, ako aj výšku pevnej marže, ktorú možno pripočítať k tejto sadzbe.
2. Článok 3 smernice 93/13
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej zmeny podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré prijal predajca alebo dodávateľ na zabezpečenie súladu tejto zmluvy s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá predajcovi alebo dodávateľovi ponecháva určitú mieru voľnej úvahy, nemôžu byť predmetom preskúmania ich prípadnej nekalej povahy, aj keď tieto podmienky neboli dohodnuté so spotrebiteľom.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies