C-175/22 Trestné konanie proti BK.

1. Článok 6 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej judikatúre, ktorá súdu meritórne rozhodujúcemu v trestnej veci umožňuje uplatniť odlišnú právnu kvalifikáciu skutkov postihovaných trestným právom, než akú pôvodne zvolila prokuratúra, bez toho, aby tento súd včas informoval obvinenú osobu o zvažovanej novej kvalifikácii, a to v takom okamihu a za takých podmienok, ktoré jej umožnia účinne si pripraviť svoju obhajobu, a teda bez toho, aby tejto osobe poskytol možnosť konkrétne a účinne uplatňovať právo na obhajobu vo vzťahu k tejto novej kvalifikácii. V tejto súvislosti skutočnosť, že uvedená kvalifikácia nemôže viesť k uloženiu prísnejšieho trestu než v prípade trestného činu, pre ktorý bola osoba pôvodne stíhaná, nie je relevantná.

2. Články 3 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, ako aj článok 47 Charty základných práv Európskej únie

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá súdu meritórne rozhodujúcemu v trestnej veci umožňuje z vlastného podnetu alebo na návrh obvinenej osoby uplatniť odlišnú právnu kvalifikáciu skutkov postihovaných trestným právom, než akú pôvodne zvolila prokuratúra, za predpokladu, že tento súd včas informoval obvinenú osobu o zvažovanej novej kvalifikácii, a to v takom okamihu a za takých podmienok, ktoré jej umožnili účinne si pripraviť svoju obhajobu, a teda tejto osobe poskytol možnosť konkrétne a účinne uplatňovať právo na obhajobu vo vzťahu k takto uplatnenej novej kvalifikácii.