C-172/11 Georges Erny proti Daimler AG – Werk Wörth.
Z odôvodnenia
Článok 45 ZFEÚ a článok 7 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva bránia klauzulám kolektívnych a individuálnych zmlúv, podľa ktorých sa taký doplatok, o aký ide v konaní vo veci samej, ktorý vypláca zamestnávateľ v rámci režimu postupného odchodu do dôchodku, musí vypočítať takým spôsobom, že sa pri určovaní vymeriavacieho základu tohto doplatku fiktívne odpočíta daň zo mzdy, ktorú by mal pracovník zaplatiť v členskom štáte zamestnania, hoci v súlade s dohovorom o zamedzení dvojitého zdanenia analogické príjmy, mzdy a odmeny vyplatené pracovníkom, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte zamestnania, podliehajú dani v členskom štáte bydliska naposledy uvedených osôb. V súlade s článkom 7 ods. 4 sú takéto klauzuly od počiatku neplatné. Článok 45 ZFEÚ, ako aj ustanovenia nariadenia č. 1612/68 ponechávajú členským štátom, ako aj sociálnym partnerom slobodu výberu medzi rôznymi riešeniami vhodnými na dosiahnutie cieľa sledovaného týmito ustanoveniami.