C-17/19 Trestné konanie proti Bouygues travaux publics a i.
Z odôvodnenia
Článok 11 ods. 1 písm. a), článok 12a bod 2 písm. a) a článok 12a bod 4 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005, a článok 19 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, sa majú vykladať v tom zmysle, že potvrdenie E 101 vydané príslušnou inštitúciou členského štátu na základe článku 14 bodu 1 písm. a) alebo článku 14 bodu 2 písm. b) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným nariadením Rady (ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998, pre zamestnancov vykonávajúcich svoje činnosti na území iného členského štátu a potvrdenie A 1 vydané takým zamestnancom touto inštitúciou na základe článku 12 ods. 1 alebo článku 13 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 465/2012 z 22. mája 2012, sú pre súdy tohto posledného uvedeného členského štátu záväzné len v oblasti sociálneho zabezpečenia.