C-168/21 KL.
Z odôvodnenia
1. Článok 2 ods. 4 a článok 4 bod 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného a doplneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa majú vykladať v tom zmysle, že podmienka obojstrannej trestnosti skutku, upravená v týchto ustanoveniach, je splnená v situácii, keď bol európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti so skutkami, ktoré sú v členskom štáte, ktorý vydal zatykač, trestnými činmi, pri ktorých je potrebné, aby skutky zasahovali do právneho záujmu chráneného v tomto členskom štáte, a tieto skutky sú trestné aj podľa práva vykonávajúceho členského štátu, kde však nemusia vykazovať prvok narušenia tohto chráneného právneho záujmu.
2. Článok 2 ods. 4 a článok 4 bod 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného a doplneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, sa vzhľadom na článok 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie majú vykladať v tom zmysle, že vykonávajúci súdny orgán nemôže odmietnuť vykonať európsky zatykač vydaný na účely výkonu trestu odňatia slobody v situácii, keď je trest uložený za to, že vyžiadaná osoba spáchala viacero skutkov, ktoré v členskom štáte, ktorý vydal zatykač, tvoria jediný trestný čin, ale niektoré z týchto skutkov nie sú trestné vo vykonávajúcom členskom štáte.