C-168/17 SH proti TG.

1. Článok 5 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 204/2011 z 2. marca 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi sa má vykladať v tom zmysle, že sa:

2. uplatňuje na situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej musia byť náklady, ktoré sa majú zaplatiť na základe zmluvy o zabezpečení, uhradené bankou Európskej únie líbyjskej banke, ktorej meno je zapísané do zoznamu uvedeného v prílohe III tohto nariadenia, a

3. v zásade neuplatňuje na situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej musia byť náklady, ktoré sa majú zaplatiť na základe zmluvy o zabezpečení, uhradené bankou Únie líbyjskej banke, ktorej meno je zapísané do zoznamu uvedeného v prílohe III uvedeného nariadenia alebo bankou Únie inej banke Únie, pokiaľ banková záruka poskytnutá líbyjskou bankou je vystavená v prospech subjektu, ktorý je uvedený v tomto zozname, pokiaľ takáto platba nevedie z dôvodu existujúceho právneho a hospodárskeho prepojenia medzi bankou, ktorá je príjemcom tejto platby, a subjektom uvedeným v tomto zozname k nepriamemu sprístupneniu predmetných nákladov v prospech tohto subjektu.

4. Článok 12 nariadenia č. 204/2011 sa má vykladať v tomto zmysle, že

5. sa vo svojom pôvodnom znení uplatňuje, pokiaľ náklady, ktoré sa majú uhradiť na základe zmluvy o zabezpečení, majú byť uhradené bankou Európskej únie líbyjskej banke zapísanej do zoznamu uvedeného v prílohe III tohto nariadenia, ako aj bankou Únie líbyjskej banke, ktorá nie je uvedená v tomto zozname, ak je banková záruka poskytnutá líbyjskou bankou v prospech subjektu, ktorý je uvedený v tomto zozname, pod podmienkou, že líbyjská banka je považovaná za subjekt konajúci v mene líbyjskej vlády, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu,

6. sa v znení vyplývajúcom z nariadenia Rady (EÚ) č. 45/2014 z 20. januára 2014 neuplatňuje, pokiaľ náklady, ktoré sa majú uhradiť na základe zmlúv o zabezpečení, majú byť uhradené bankou Únie líbyjskej banke zapísanej do zoznamu uvedeného v prílohe III tohto nariadenia, ako aj bankou Únie líbyjskej banke, ktorá nie je uvedená v tomto zozname, ak je banková záruka poskytnutá líbyjskou bankou v prospech subjektu, ktorý je uvedený v tomto zozname, ak tieto náklady boli uhradené pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia, a

7. tak vo svojom pôvodnom znení, ako aj vo svojom znení vyplývajúcom z nariadenia č. 45/2014 sa neuplatňuje, ak sa náklady splatné na základe zmlúv o zabezpečení musia uhradiť bankou Únie inej banke Únie.

8. Článok 9 nariadenia č. 204/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nemôže uplatňovať na úhradu nákladov, ako sú náklady, ktoré sa majú uhradiť na základe jednotlivých zmlúv, o ktoré ide vo veci samej.

9. Článok 17 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2016/44 z 18. januára 2016 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 204/2011, sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na náklady na záruku, ktoré má zaplatiť banka Európskej únie inej banke Únie v situácii, o akú ide vo veci samej, keď ku konečnému vyčísleniu dôjde po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.