C-166/20 BB proti Lietuvos Respublikos sveikatos apsaugos ministerija.

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, najmä jej článok 1 a článok 10 písm. b), sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na situáciu, v ktorej osoba, ktorá žiada o uznanie svojich odborných kvalifikácií, nezískala doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý ju v domovskom členskom štáte kvalifikuje na výkon regulovaného povolania.

2. Články 45 a 49 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že v situácii, v ktorej dotknutá osoba nemá doklad preukazujúci jej odbornú kvalifikáciu farmaceuta v zmysle prílohy V bodu 5.6.2 smernice 2005/36, ale získala odborné vedomosti týkajúce sa tohto povolania tak v domovskom členskom štáte, ako aj v hostiteľskom členskom štáte, príslušné orgány tohto hostiteľského členského štátu sú pri posudzovaní žiadosti o uznanie odborných kvalifikácií povinné posúdiť tieto vedomosti a porovnať ich s vedomosťami požadovanými v hostiteľskom členskom štáte na účely prístupu k povolaniu farmaceuta. Ak tieto vedomosti zodpovedajú vedomostiam požadovaným vnútroštátnymi ustanoveniami hostiteľského členského štátu, tento členský štát je povinný ich uznať. Ak toto porovnávacie preskúmanie odhalí len čiastočnú zhodu medzi týmito vedomosťami, hostiteľský členský štát je oprávnený požadovať, aby žiadateľ preukázal, že nadobudol chýbajúce vedomosti a kvalifikáciu. Príslušným vnútroštátnym orgánom prislúcha prípadne posúdiť, či sa vedomosti nadobudnuté v hostiteľskom členskom štáte, najmä v rámci odbornej praxe, môžu uplatniť na účely preukázania nadobudnutia chýbajúcich vedomostí. Ak uvedené porovnávacie preskúmanie odhalí podstatné rozdiely medzi formálnou kvalifikáciou dosiahnutou žiadateľom a formálnou kvalifikáciou požadovanou v hostiteľskom členskom štáte, príslušné orgány môžu na odstránenie týchto rozdielov stanoviť kompenzačné opatrenia.