C-165/09 až C-167/09 Stichting Natuur en Milieu a iní proti College van Gedeputeerde Staten van Groningen (C-165/09) a College van Gedeputeerde Staten van Zuid-Holland (C-166/09 a C-167/09).

1. Článok 9 ods. 1, 3 a 4 smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v pôvodnom znení, ako aj v znení kodifikovanom smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia sa má vykladať v tom zmysle, že pri vydávaní environmentálneho povolenia na výstavbu a prevádzku priemyselných zariadení, o aké ide vo veciach samých, nie sú členské štáty povinné zaradiť medzi podmienky poskytnutia tohto povolenia národné emisné stropy SO₂ a NO_x stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie, musia však dodržať povinnosť vyplývajúcu z tejto smernice 2001/81 prijať alebo naplánovať v rámci národných programov primerané a koherentné politiky a opatrenia, ktoré umožnia znížiť ako celok najmä emisie týchto znečisťujúcich látok na množstvá neprekračujúce stropy uvedené v prílohe I tejto smernice najneskôr do konca roka 2010.

2. Počas prechodného obdobia od 27. novembra 2002 do 31. decembra 2010, stanoveného v článku 4 smernice 2001/81:

3. článok 4 ods. 3 ZEÚ a článok 288 ods. 3 ZFEÚ, ako aj smernica 2001/81 stanovujú pre členské štáty povinnosť zdržať sa prijímania ustanovení, ktoré by mohli vážne ohroziť uskutočnenie cieľa stanoveného touto smernicou,

4. prijatie špecifických opatrení týkajúcich sa len jedného zdroja SO₂ a NO_x členskými štátmi sa nezdá byť schopné samo osebe vážne narušiť dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou 2001/81. Vnútroštátnemu súdu prináleží preveriť, či v prípade každého rozhodnutia, ktorým sa vydáva environmentálne povolenie na výstavbu a prevádzku priemyselného zariadenia, o aké ide vo veciach samých, ide o takúto situáciu,

5. článok 288 ods. 3 ZFEÚ a článok 6, článok 7 ods. 1 a 2, ako aj článok 8 ods. 1 a 2 smernice 2001/81 ukladajú členským štátom jednak povinnosť vypracovať, aktualizovať a v prípade potreby revidovať programy progresívneho znižovania národných emisií SO₂ a NO_x, ktoré sú povinné dať k dispozícii verejnosti a dotknutým organizáciám vo forme jasných, zrozumiteľných a ľahko dostupných informácií, a takisto ich oznámiť Európskej komisii v stanovených lehotách a jednak, povinnosť každý rok vypracovať a aktualizovať národné inventúry uvedených emisií, ako aj národné projekcie na rok 2010, ktoré sa musia v stanovených lehotách oznámiť Európskej komisii a Európskej agentúre životného prostredia,

6. článok 288 ods. 3 ZFEÚ a samotná smernica 2001/81 nestanovujú členským štátom ani povinnosť odmietnutia alebo obmedzenia vydania environmentálneho povolenia na výstavbu a prevádzku priemyselného zariadenia, o aké ide vo veciach samých, ani prijať špecifické kompenzačné opatrenia pre každé vydané povolenie tohto typu, a to ani v prípade prekročenia alebo hroziaceho prekročenia národných emisných stropov SO₂ a NO_x.

7. Článok 4 smernice 2001/81 nie je bezpodmienečný a dostatočne presný na to, aby sa jednotlivci mohli naň odvolávať pred vnútroštátnymi súdmi pred 31. decembrom 2010.

8. Článok 6 smernice 2001/81 priznáva priamo dotknutým jednotlivcom práva, na ktoré sa možno odvolávať na vnútroštátnych súdoch na účely domáhania sa, aby počas prechodného obdobia od 27. novembra 2002 do 31. decembra 2010 členské štáty prijali alebo naplánovali v rámci národných programov vhodné a koherentné politiky a opatrenia schopné znížiť emisie uvedených znečisťujúcich látok ako celok tak, aby sa dosiahol súlad s národnými stropmi stanovenými v prílohe I uvedenej smernice najneskôr do konca roka 2010, a dali na tieto účely vypracované programy k dispozícii verejnosti a dotknutým organizáciám vo forme jasných, zrozumiteľných a ľahko dostupných informácií.