C-162/07 Ampliscientifica Srl a Amplifin SpA proti Ministero dell’Economia e delle Finanze a Agenzia delle Entrate.

1. Článok 4 ods. 4 druhý pododsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia je normou, ktorej uplatňovanie členským štátom predpokladá predbežnú poradu tohto štátu s Poradným výborom pre daň z pridanej hodnoty a prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá umožňuje osobám, najmä obchodným spoločnostiam, sídliacim na území štátu a ktoré sú právne nezávislé, ale súčasne vzájomne úzko viazané finančnými, hospodárskymi a organizačnými prepojeniami, aby prestali byť považované za odlišné zdaniteľné osoby dane z pridanej hodnoty preto, aby sa považovali za jedinú zdaniteľnú osobu dane z pridanej hodnoty, jediného nositeľa individuálneho identifikačného čísla uvedenej dane a následne jedinú osobu oprávnenú podať daňové priznania dane z pridanej hodnoty. Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či takáto vnútroštátna právna úprava, ako vo veci samej, zodpovedala týmto kritériám, pričom treba upresniť, že v prípade, že sa vopred neuskutoční porada s Poradným výborom pre daň z pridanej hodnoty, vnútroštátna právna úprava, ktorá by spĺňala uvedené kritériá, by bola prebratím v rozpore s procesnou požiadavkou zakotvenou v článku 4 ods. 4 druhom pododseku šiestej smernice 77/388.

2. Zásada daňovej neutrality nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá by sa obmedzovala na rôzne zaobchádzanie so zdaniteľnými osobami, ktoré si chcú zvoliť ustanovenie o zjednodušenom podaní daňového priznania a zaplatení dane z pridanej hodnoty podľa toho, či materský subjekt alebo spoločnosť vlastní viac ako nadpolovičnú väčšinu akcií alebo podielov ovládaných osôb najneskôr od začiatku kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, keď bolo podané daňové priznanie, alebo naopak spĺňa tieto podmienky len po uplynutí tohto dňa. Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či takáto vnútroštátna právna úprava, ako vo veci samej, je takýmto ustanovením. Ďalej ani zásada zákazu zneužitia práva, ani zásada proporcionality nebránia takejto právnej úprave.