C-161/08 Internationaal Verhuis- en Transportbedrijf Jan de Lely BV proti Belgische Staat.

1. Článok 2 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 1593/91 z 12. júna 1991, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 719/91 o používaní karnetov TIR a karnetov ATA ako tranzitných dokumentov v Spoločenstve, v spojení článkom 11 ods. 1 Colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR, podpísaného v Ženeve , sa má vykladať v tom zmysle, že nedodržanie lehoty na oznámenie o neuvoľnení karnetu TIR voči držiteľovi tohto karnetu nemá za následok zánik práva príslušných colných orgánov vybrať clá a poplatky dlžné z dôvodu medzinárodnej dopravy tovarov uskutočnenej na podklade uvedeného karnetu.

2. Článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1593/91 v spojení článkom 11 ods. 1 a 2 Colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR, podpísaného v Ženeve 14. novembra 1975, sa musí vykladať v tom zmysle, že určuje len lehotu na predloženie dôkazu o riadnom vykonaní dopravy, a nie lehotu na predloženie dôkazu o mieste, kde došlo k priestupku alebo nezrovnalosti. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby podľa zásad svojho vnútroštátneho práva uplatniteľných na dôkazy určil, či v konkrétnom prípade, ktorý prejednáva, a so zreteľom na všetky okolnosti bol tento posledný uvedený dôkaz predložený v lehotách. Vnútroštátny súd však posúdi túto lehotu v súlade s právom Spoločenstva a najmä so zreteľom na skutočnosť, že na jednej strane lehota by nemala byť príliš dlhá, a to preto, aby fyzicky a právne umožňovala výber dlžných súm v inom členskom štáte, a na druhej strane, aby táto lehota nespôsobila to, že držiteľ karnetu TIR sa ocitne v situácii, že fyzicky nemôže predložiť vyššie uvedený dôkaz.