C-158/21 Trestné konanie proti Lluís Puig Gordi a i.

1. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmenené rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009,

sa má vykladať v tom zmysle, že

vykonávajúci súdny orgán nemá možnosť odmietnuť vykonanie európskeho zatykača na základe dôvodu na nevykonanie, ktorý nevyplýva z rámcového rozhodnutia 2002/584, ale vyplýva výlučne z práva vykonávajúceho členského štátu. Naproti tomu tento súdny orgán môže uplatniť vnútroštátne ustanovenie, podľa ktorého sa vykonanie európskeho zatykača odmietne, ak by takýto výkon viedol k porušeniu základného práva zakotveného v práve Únie, pokiaľ pôsobnosť tohto ustanovenia nepresahuje pôsobnosť článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584 v znení zmien, ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie.

2. Článok 1 ods. 1 a 2 a článok 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299,

sa majú vykladať v tom zmysle, že

vykonávajúci súdny orgán nemôže overiť, či bol európsky zatykač vydaný súdnym orgánom, ktorý má právomoc na tento účel, a odmietnuť vykonanie tohto európskeho zatykača, ak sa domnieva, že to tak nie je.

3. Článok 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že

vykonávajúci súdny orgán, ktorý má rozhodnúť o odovzdaní osoby, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, nemôže odmietnuť vykonať tento zatykač z dôvodu, že tejto osobe hrozí, že po jej odovzdaní do členského štátu vydávajúceho zatykač bude o nej rozhodovať súd, ktorý nemá právomoc na tento účel, s výnimkou situácie, keď

– jednak tento súdny orgán má k dispozícii objektívne, spoľahlivé, presné a náležite aktualizované informácie, ktoré s ohľadom na požiadavku na súd zriadený zákonom svedčia o existencii systémových alebo všeobecných nedostatkov vo fungovaní súdneho systému členského štátu vydávajúceho zatykač alebo nedostatkov ovplyvňujúcich súdnu ochranu objektívne identifikovateľnej skupiny osôb, do ktorej dotknutá osoba patrí, ktoré znamenajú, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sú v tomto členskom štáte vo všeobecnosti zbavené účinného právneho prostriedku, ktorý umožňuje preskúmať právomoc trestného súdu, ktorý má o nich rozhodnúť, a

– jednak uvedený súdny orgán konštatuje, že za konkrétnych okolností prejednávanej veci existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, najmä vzhľadom na dôkazy predložené osobou, na ktorú bol vydaný tento európsky zatykač, a týkajúce sa jej osobnej situácie, povahy protiprávneho konania, z dôvodu ktorého je trestne stíhaná, a skutkových okolností, na základe ktorých bol európsky zatykač vydaný, alebo akejkoľvek inej relevantnej okolnosti, že súd, ktorý bude pravdepodobne rozhodovať v konaní vedenom proti tejto osobe v členskom štáte vydávajúcom zatykač, zjavne nemá právomoc na tento účel.

Okolnosť, že dotknutá osoba sa mohla pred súdmi členského štátu vydávajúceho zatykač dovolávať svojich základných práv s cieľom spochybniť jednak právomoc súdneho orgánu vydávajúceho zatykač a jednak európsky zatykač, ktorý bol na ňu vydaný, nemá v tejto súvislosti rozhodujúci význam.

4. Článok 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv

sa má vykladať v tom zmysle, že

v situácii, keď osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, tvrdí, že jej hrozí, že po jej odovzdaní do členského štátu vydávajúceho zatykač bude o nej rozhodovať súd, ktorý nemá právomoc na tento účel, existencia správy pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržiavanie, ktorá sa netýka priamo situácie tejto osoby, nemôže sama osebe odôvodniť odmietnutie vykonávajúceho súdneho orgánu vykonať tento európsky zatykač, takáto správa však naproti tomu môže byť zohľadnená týmto súdnym orgánom ako jedna z informácií na účely posúdenia existencie systémových alebo všeobecných nedostatkov vo fungovaní súdneho systému tohto členského štátu alebo nedostatkov ovplyvňujúcich súdnu ochranu objektívne identifikovateľnej skupiny osôb, do ktorej uvedená osoba patrí.

5. Článok 15 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299,

sa má vykladať v tom zmysle, že

bráni tomu, aby vykonávajúci súdny orgán odmietol vykonanie európskeho zatykača z dôvodu, že osobe, na ktorú bol tento zatykač vydaný, hrozí, že po jej odovzdaní do členského štátu vydávajúceho zatykač bude o nej rozhodovať súd, ktorý nemá právomoc na tento účel, bez toho, aby predtým požiadal súdny orgán vydávajúci zatykač o doplňujúce informácie.

6. Rámcové rozhodnutie 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299,

sa má vykladať v tom zmysle, že

nebráni vydaniu viacerých po sebe nasledujúcich európskych zatykačov na vyžiadanú osobu s cieľom dosiahnuť jej odovzdanie členským štátom po tom, ako tento členský štát odmietol vykonať prvý európsky zatykač na túto osobu, pokiaľ by vykonanie nového európskeho zatykača neviedlo k porušeniu článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/583 v znení zmien a pokiaľ je vydanie tohto nového európskeho zatykača primerané.