C-158/15 Elektriciteits Produktiemaatschappij Zuid-Nederland EPZ NV proti Bestuur van de Nederlandse Emissieautoriteit.
Z odôvodnenia
1. Taký sklad paliva uhoľnej elektrárne, ako je dotknutý vo veci samej a ako je opísaný vnútroštátnym súdom, je súčasťou „zariadenia“ v zmysle článku 3 písm. e) smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 96/61/ES, zmenenej a doplnenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1359/2013/EÚ zo 17. decembra 2013.
2. Článok 27 ods. 2 prvý pododsek nariadenia Komisie (EÚ) č. 601/2012 z 21. júna 2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EÚ) č. 206/2014 zo 4. marca 2014, sa má vykladať v tom zmysle, že uhoľné straty vyplývajúce zo samovoľného zahriatia uhlia počas jeho skladovania v uhoľnom sklade, ktorý je súčasťou zariadenia v zmysle článku 3 písm. e) smernice 2003/87, nemožno považovať za uhlie vyvezené z tohto zariadenia.