C-156/23 K a i. proti Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid.

1. Článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, v spojení s článkom 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ukladá správnemu orgánu, ktorý zamietne žiadosť o povolenie na pobyt založené na vnútroštátnom práve, a v dôsledku toho skonštatuje, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny je v situácii nelegálneho pobytu na území predmetného členského štátu, povinnosť ubezpečiť sa o dodržaní zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia tým, že z hľadiska tejto zásady preskúma rozhodnutie o návrate prijaté predtým voči tomuto štátnemu príslušníkovi v rámci konania o medzinárodnej ochrane, ktorého pozastavenie sa skončilo po takomto zamietnutí.

2. Článok 13 ods. 1 a 2 smernice 2008/115 v spojení s jej článkom 5, ako aj s článkom 19 ods. 2, a článok 47 Charty základných práv

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ukladá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o preskúmaní zákonnosti aktu, ktorým príslušný vnútroštátny orgán zamietol žiadosť o povolenie na pobyt upravené vnútroštátnym právom, a tým ukončil odklad výkonu rozhodnutia o návrate, ktoré bolo predtým prijaté v rámci konania o medzinárodnej ochrane, povinnosť, abyex offoprihliadol na prípadné porušenie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia vyplývajúce z výkonu uvedeného rozhodnutia o návrate na základe skutočností uvedených v spise, ktoré mu boli oznámené, a tak, ako boli doplnené alebo objasnené po skončení kontradiktórneho konania.