C-155/19, C-156/19 Federazione Italiana Giuoco Calcio (FIGC) a Consorzio Ge.Se.Av. S. c. arl proti De Vellis Servizi Globali Srl.

1. Článok 2 ods. 1 bod 4 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES sa má vykladať v tom zmysle, že subjekt poverený úlohami verejnej povahy, ktoré sú taxatívne definované vnútroštátnym právom, možno považovať za subjekt, ktorý bol zriadený na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter v zmysle tohto ustanovenia, aj keď tento subjekt nebol zriadený vo forme správneho orgánu, ale združenia, na ktoré sa vzťahuje súkromné právo, a niektoré z jeho činností, ktoré je schopný samofinancovať, nemajú verejný charakter.

2. Druhá časť alternatívy uvedenej v článku 2 ods. 1 bode 4 písm. c) smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak národná športová federácia disponuje podľa vnútroštátneho práva autonómiou riadenia, riadenie tejto federácie možno považovať za podliehajúce kontrole verejného orgánu len vtedy, ak z analýzy všetkých právomocí, ktorými tento orgán disponuje vo vzťahu k uvedenej federácii, vyplýva, že existuje aktívna kontrola riadenia, ktorá v skutočnosti narušuje túto autonómiu takým spôsobom, že tento orgán môže ovplyvňovať rozhodnutia tejto federácie v oblasti verejného obstarávania. Okolnosť, že jednotlivé národné športové federácie majú vplyv na činnosť dotknutého orgánu verejnej moci z dôvodu ich väčšinovej účasti v hlavných rozhodovacích kolegiálnych orgánoch tohto orgánu, je relevantná len vtedy, ak možno preukázať, že každá z týchto federácií, posudzovaná samostatne, môže mať významný vplyv na verejnú kontrolu vykonávanú voči nej týmto orgánom, v dôsledku čoho je táto kontrola neutralizovaná a takáto športová federácia tak opäť získa kontrolu nad svojím riadením, a to bez ohľadu na vplyv ostatných národných športových federácií nachádzajúcich sa v podobnej situácii.