C-154/11 Ahmed Mahamdia proti République algérienne démocratique et populaire.
Z odôvodnenia
1. Článok 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že veľvyslanectvo tretieho štátu nachádzajúce sa na území členského štátu predstavuje „organizačnú zložku“ v zmysle tohto ustanovenia v spore týkajúcom sa pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená týmto veľvyslanectvom v mene vysielajúceho štátu, ak úlohy vykonávané zamestnancom nespadajú do výkonu verejnej moci. Určiť presnú povahu činností vykonávaných zamestnancom prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorému bola vec predložená.
2. Článok 21 bod 2 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje na dohodu o právomoci uzavretú pred vznikom sporu v rozsahu, v akom poskytuje zamestnancovi možnosť obrátiť sa okrem súdov, ktoré majú obvykle právomoc na základe osobitných pravidiel článkov 18 a 19 nariadenia č. 44/2001, na iné súdy vrátane tých, ako v danom prípade, nachádzajúcich sa mimo Únie.