C-150/21 D. B.
Z odôvodnenia
Článok 1 písm. a) bod ii) rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že konečné rozhodnutie o uložení peňažnej sankcie fyzickej osobe, ktoré vydal orgán členského štátu pôvodu, iný ako súd v súvislosti s trestným činom podľa práva tohto členského štátu, predstavuje „rozhodnutie“ v zmysle tohto ustanovenia, ak právna úprava tohto členského štátu stanovuje, že podnet proti takémuto rozhodnutiu najprv preskúma prokurátor hierarchicky podriadený ministrovi spravodlivosti a dotknutá osoba môže následne podať žalobu na súd, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach, ak tento prokurátor podnet odmietne, za predpokladu, že prístup k tomuto súdu nepodlieha podmienkam, ktoré ho znemožňujú alebo nadmerne zaťažujú.