C-15/24 PPU Trestné konanie proti Sofyiska rayonna prokuratura.

1. Článok 3 ods. 6 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v prípade neprebratia tohto ustanovenia do vnútroštátneho právneho poriadku sa policajné orgány dotknutého členského štátu nemôžu odvolávať na toto ustanovenie voči podozrivej alebo obvinenej osobe na účely odchýlenia sa od uplatňovania práva na prístup k obhajcovi, ktoré je jasne, presne a bezpodmienečne stanovené touto smernicou.

2. Článok 9 ods. 1 a 2 smernice 2013/48

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vyhlásenie o vzdaní sa práva na prístup k obhajcovi podozrivou osobou, ktorá je negramotná, nemožno považovať za vyhlásenie, ktoré je v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku 9 ods. 1, pokiaľ táto podozrivá osoba nebola informovaná spôsobom, ktorý zohľadňuje jej osobitnú situáciu, o možných dôsledkoch tohto vzdania sa práva a pokiaľ toto vzdanie sa práva nebolo zaznamenané v súlade s vnútroštátnym procesným právom spôsobom, ktorý umožňuje overiť splnenie uvedených požiadaviek.

3. Článok 9 ods. 3 smernice 2013/48

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v prípade vzdania sa práva na prístup k obhajcovi zraniteľnou osobou v zmysle článku 13 tejto smernice musí byť táto osoba informovaná o možnosti odvolať toto vzdanie sa práva pred vykonaním akéhokoľvek ďalšieho vyšetrovacieho úkonu, počas ktorého môže absencia obhajcu vzhľadom na intenzitu a význam tohto vyšetrovacieho úkonu viesť k výraznému poškodeniu záujmov a práv uvedenej osoby.

4. Článok 12 ods. 2 smernice 2013/48 v spojení s článkom 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej súd, ktorý skúma účasť podozrivého na trestnom čine na účely určenia primeraného charakteru zaisťovacieho opatrenia, ktoré sa má uložiť voči tomuto podozrivému, je zbavený možnosti posúdiť pri prijímaní rozhodnutia o ponechaní tohto podozrivého vo väzbe, či dôkazy boli získané pri porušení ustanovení tejto smernice a prípadne odmietnuť tieto dôkazy.