C-15/17 Bosphorus Queen Shipping Ltd Corp. proti Rajavartiolaitos.

1. Článok 220 ods. 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, podpísaného v Montego Bay 10. decembra 1982 a článok 7 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií vrátane trestných sankcií za trestné činy v oblasti znečistenia, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, sa majú vykladať v tom zmysle, že pojmy „jasný objektívny dôkaz/jednoznačný dôkaz“ v zmysle týchto ustanovení sa týkajú nielen preukázania spáchania porušenia, ale aj preukázania následkov tohto porušenia.

2. Pojmy „pobrežie alebo iné záujmy“ uvedené v článku 220 ods. 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a pojmy „pobrežné pásmo a príbuzné záujmy“ uvedené v článku 7 ods. 2 smernice 2005/35, zmenenej smernicou 2009/123, sa majú vykladať v tom zmysle, že majú v zásade rovnaký zmysel ako pojmy „pobrežie alebo podobné záujmy“ uvedené v článku I ods. 1 a článku II ods. 4 Medzinárodného dohovoru o opatreniach na šírom mori v prípade nehôd spojených s ropným znečistením, uzatvoreného 29. novembra 1969 v Bruseli, s tým, že tento článok 220 ods. 6 sa uplatňuje aj na neživé zdroje pobrežného mora pobrežného štátu a na všetky zdroje v jeho výlučnej ekonomickej zóne.

3. Článok 220 ods. 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a článok 7 ods. 2 smernice 2005/35, zmenenej smernicou 2009/123, sa majú vykladať v tom zmysle, že zdroje pobrežného mora alebo výlučnej ekonomickej zóny pobrežného štátu v zmysle týchto ustanovení zahŕňajú lovené druhy, ale aj živé druhy, ktoré sú spojené s lovenými druhmi a sú na nich závislé, ako sú rastlinné a živočíšne druhy, ktoré lovené druhy využívajú ako potravu.

4. V zásade nie je namieste zohľadniť pojem „vážne znečistenie“ uvedený v článku 220 ods. 5 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve pri uplatňovaní článku 220 ods. 6 tohto dohovoru a článku 7 ods. 2 smernice 2005/35, zmenenej smernicou 2009/123, a najmä pri posudzovaní následkov porušenia, ako sú vymedzené v týchto ustanoveniach.

5. Na posúdenie dôsledkov porušenia, ako sú definované v článku 220 ods. 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a v článku 7 ods. 2 smernice 2005/35, zmenenej smernicou 2009/123, je potrebné zohľadniť všetky skutočnosti umožňujúce preukázať, že škoda bola spôsobená alebo hrozila vo vzťahu k majetku a iným záujmom pobrežného štátu, ako aj ohodnotiť rozsah spôsobenej alebo hroziacej škody vo vzťahu k tomuto majetku a týmto záujmom, pričom sa zohľadní najmä:

6. kumulatívna povaha zásahu do viacerých častí tohto majetku, respektíve do celého majetku a všetkých iných záujmov, ako aj rozdiely v zraniteľnosti pobrežného štátu, pokiaľ ide o zásahy do rôzneho majetku a rôznych iných záujmov,

7. nepriaznivé predvídateľné dôsledky vypúšťania látok vo vzťahu k majetku a iným záujmom, a to nielen na základe dostupných vedeckých údajov, ale tiež na základe povahy škodlivej látky alebo škodlivých látok obsiahnutých vo vypustených látkach, ako aj objem, smer, rýchlosť a trvanie šírenia sa týchto vypustených látok.

8. Osobitné geografické a ekologické vlastnosti a zraniteľnosť oblasti Baltského mora majú vplyv na podmienky uplatňovania článku 220 ods. 6 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a článku 7 ods. 2 smernice 2005/35, zmenenej smernicou 2009/123, pokiaľ ide o definíciu a kvalifikáciu porušenia, ako aj, hoci nie automaticky, na posúdenie rozsahu škody, ktorú toto porušenie spôsobilo majetku a iným záujmom pobrežného štátu.

9. Článok 1 ods. 2 smernice 2005/35, zmenenej smernicou 2009/123, sa má vykladať v tom zmysle, že neoprávňuje členské štáty uložiť prísnejšie opatrenia v súlade s medzinárodným právom, než sú opatrenia uvedené v článku 7 ods. 2 tejto smernice, ak je tento článok uplatniteľný, avšak s tým, že pobrežné štáty sú oprávnené prijať aj iné opatrenia s obdobným dosahom ako majú opatrenia stanovené v uvedenom článku 220 ods. 6.