C-15/16 Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht proti Ewaldovi Baumeisterovi.

1. Článok 54 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že všetky informácie týkajúce sa podniku, nad ktorým sa vykonáva dohľad, ktoré tento podnik poskytne príslušnému orgánu, ako aj všetky vyhlásenia toho orgánu uvedené v jeho dokumentácii o dohľade, vrátane jeho korešpondencie s inými orgánmi, nie sú bezpodmienečne dôvernými informáciami, na ktoré sa teda vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ktorá je stanovená v tomto ustanovení. Táto kvalifikácia sa vzťahuje na informácie, ktoré majú k dispozícii orgány určené členskými štátmi na to, aby plnili úlohy stanovené touto smernicou, a ktoré jednak nemajú verejnú povahu a jednak ich sprístupnenie by mohlo poškodiť záujmy fyzickej či právnickej osoby, ktorá ich poskytla, alebo tretej osoby, alebo aj riadne fungovanie systému monitorovania činností investičných podnikov, ktorý normotvorca Únie zaviedol prijatím smernice 2004/39.

2. Preto treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 54 ods. 1 smernice 2004/39 sa má vykladať v tom zmysle, že dôverná povaha informácií týkajúcich sa podniku, nad ktorým sa vykonáva dohľad, ktoré boli poskytnuté orgánom určeným členskými štátmi na to, aby plnili úlohy stanovené touto smernicou, sa musí posúdiť ku dňu preskúmania, ktoré majú tieto orgány vykonať pri rozhodovaní o žiadosti o sprístupnenie uvedených informácií, bez ohľadu na to, ako boli kvalifikované v okamihu, keď boli uvedeným orgánom poskytnuté.

3. V dôsledku toho treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 54 ods. 1 smernice 2004/39 sa má vykladať v tom zmysle, že informácie, ktoré majú k dispozícii orgány určené členskými štátmi na to, aby plnili úlohy stanovené touto smernicou, a ktoré môžu predstavovať obchodné tajomstvo, no sú staré päť a viac rokov, sa v dôsledku uplynutia času v zásade považujú za zastarané, a z tohto dôvodu stratili svoj tajný charakter, ibaže by účastník konania, ktorý sa odvoláva na tento charakter, výnimočne preukázal, že tieto informácie napriek ich veku stále predstavujú podstatné prvky jeho obchodného postavenia alebo postavenia tretej osoby. Takéto úvahy neplatia v prípade informácií, ktoré majú k dispozícií tieto orgány a ktorých dôvernosť možno odôvodniť inými dôvodmi, než je ich význam pre obchodné postavenie dotknutých podnikov.