C-147/12 ÖFAB, Östergötlands Fastigheter AB proti Frankovi Kootovi a Evergreen Investments BV.
Z odôvodnenia
1. Pojem „vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti“ uvedený v článku 5 bode 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na žaloby ako vo veci samej, podané veriteľom akciovej spoločnosti, ak sa v žalobe navrhuje, aby zodpovednosť za záväzky tejto spoločnosti niesol jednak člen jej správnej rady a jednak jej akcionár, keďže tejto spoločnosti umožnili pokračovať v prevádzke napriek tomu, že nemala dostatok kapitálu a mala ísť do likvidácie.
2. Pojem „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá [nárok z mimozmluvnej zodpovednosti]“ uvedený v článku 5 bode 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o žaloby vedúce k vyvodeniu zodpovednosti člena správnej rady, ako aj akcionára akciovej spoločnosti za záväzky tejto spoločnosti, toto miesto sa nachádza v mieste, na ktoré sa viažu činnosti vykonávané touto spoločnosťou, ako aj finančná situácia spojená s týmito činnosťami.
3. Okolnosť, že dotknutú pohľadávku postúpil pôvodný veriteľ inej osobe, nemá za okolností ako vo veci samej vplyv na určenie súdu, ktorý má právomoc, podľa článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies