C-147/08 Jürgen Römer proti Freie und Hansestadt Hamburg.

1. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že doplnkové starobné dôchodky, aké sú vyplácané bývalým zamestnancom Freie und Hansestadt Hamburg a ich pozostalým na základe zákona Spolkovej krajiny Hamburg o doplnkovom starobnom dôchodku a pozostalostnom dôchodku pre zamestnancov Freie und Hansestadt Hamburg (Erstes Ruhegeldgesetz der Freien und Hansestadt Hamburg) v znení z 30. mája 1995, ktoré tvoria odmenu v zmysle článku 157 ZFEÚ, nie sú vyňaté z jej vecnej pôsobnosti ani vzhľadom na jej článok 3 ods. 3, ani vzhľadom na jej odôvodnenie č. 22.

2. Článok 1 v spojení s článkom 2 a článkom 3 ods. 1 písm. c) smernice 2000/78 bránia vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je § 10 ods. 6 uvedeného zákona Spolkovej krajiny Hamburg, podľa ktorého príjemca žijúci v rámci registrovaného partnerstva dostáva nižší doplnkový starobný dôchodok, než sa poskytuje zosobášenému príjemcovi, ktorý nie je dlhodobo odlúčený, ak

3. je v dotknutom členskom štáte manželstvo vyhradené osobám odlišných pohlaví a koexistuje s registrovaným partnerstvom, ako ho upravuje zákon o registrovanom partnerstve (Gesetz über die Eingetragene Lebenspartnerschaft) zo 16. februára 2001, ktoré je vyhradené osobám rovnakého pohlavia, a

4. dochádza k priamej diskriminácii na základe sexuálnej orientácie vzhľadom na skutočnosť, že vo vnútroštátnom práve sa uvedený registrovaný partner nachádza v právnej a skutkovej situácii, ktorá je porovnateľná so situáciou zosobášenej osoby, pokiaľ ide o uvedený dôchodok. Posúdenie porovnateľnosti patrí do právomoci vnútroštátneho súdu a musí byť zamerané na práva a povinnosti manželov a osôb, ktoré uzavreli registrované partnerstvo, ako sú upravené v rámci zodpovedajúcich ustanovení, ktoré sú relevantné so zreteľom na predmet a podmienky poskytnutia predmetnej dávky.

5. Za predpokladu, že by § 10 ods. 6 zákona Spolkovej krajiny Hamburg o doplnkovom starobnom dôchodku a pozostalostnom dôchodku pre zamestnancov Freie und Hansestadt Hamburg v znení z 30. mája 1995 predstavoval diskrimináciu v zmysle článku 2 smernice 2000/78, jednotlivec, akým je žalobca vo veci samej, by sa mohol domáhať práva na rovnosť zaobchádzania najskôr po uplynutí lehoty na prebratie uvedenej smernice, teda od 3. decembra 2003, a to bez toho, aby bolo potrebné čakať, kým uvedené ustanovenie vnútroštátny zákonodarca zosúladí s právom Únie.