C-142/17, C-143/17 Manuela Maturi a i. proti Fondazione Teatro dell'Opera di Roma.
Z odôvodnenia
Článok 14 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania sa má vykladať v tom zmysle, že taká vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava obsiahnutá v článku 3 ods. 7 zákonného dekrétu č. 64 z 30. apríla 2010, zmeneného na zákon č. 100 z 29. júna 2010 v znení účinnom v rozhodnom čase z hľadiska skutkového stavu v konaní vo veci samej, podľa ktorej pracovníci zamestnaní ako tanečníci, ktorí dosiahli dôchodkový vek stanovený v tomto právnom predpise, teda 45 rokov pre ženy aj pre mužov, majú právo v prechodnom období dvoch rokov uplatniť opciu, ktorá im umožní zotrvať v zamestnaní až do dosiahnutia vekovej hranice na skončenie pracovného pomeru stanovenej v predchádzajúcej právnej úprave, teda 47 rokov pre ženy a 52 rokov pre mužov, predstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, ktorú táto smernica zakazuje.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies