C-141/20 Finanzamt Kiel proti Norddeutsche Gesellschaft für Diakonie mbH.

1. Článok 4 ods. 4 druhý pododsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby členský štát určil za jedinú zdaniteľnú osobu skupiny zloženej z osôb, ktoré sú právne nezávislé, ale vzájomne úzko viazané finančnými, ekonomickými a organizačnými prepojeniami, ovládajúci subjekt tejto skupiny, ak tento subjekt môže presadiť svoju vôľu voči ostatným subjektom, ktoré sú súčasťou tejto skupiny, a pod podmienkou, že toto určenie nepredstavuje riziko daňových strát.

2. Článok 4 ods. 4 druhý pododsek šiestej smernice 77/388, zmenený smernicou 2000/65,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá podmieňuje možnosť daného subjektu vytvoriť s podnikom ovládajúceho subjektu skupinu zloženú z osôb, ktoré sú právne nezávislé, ale vzájomne úzko viazané finančnými, ekonomickými a organizačnými prepojeniami, tým, že tento ovládajúci subjekt má v uvedenom subjekte okrem väčšinového podielu na jeho základnom imaní aj väčšinu hlasovacích práv.

3. Článok 4 ods. 4 druhý pododsek šiestej smernice 77/388, zmenený smernicou 2000/65, v spojení s článkom 4 ods. 1 prvým pododsekom smernice 77/388, v znení zmien,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby členský štát prostredníctvom kategorizácie kvalifikoval dané subjekty ako subjekty, ktoré nie sú nezávislé, ak sú tieto subjekty finančne, hospodársky a organizačne začlenené do ovládajúceho subjektu skupiny zloženej z osôb, ktoré sú z právneho hľadiska nezávislé, ale sú úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami.