C-140/22 SM a i. v. mBank S.A.
Z odôvodnenia
Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že v kontexte vyhlásenia zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej so spotrebiteľom bankovou inštitúciou za neplatnú v celom rozsahu z dôvodu, že táto zmluva obsahuje nekalú podmienku, bez ktorej nemôže existovať:
– bránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého je výkon práv, ktoré tomuto spotrebiteľovi vyplývajú z tejto smernice, podmienený tým, že uvedený spotrebiteľ predloží súdu vyhlásenie, v ktorom po prvé tvrdí, že nesúhlasí so zachovaním tejto podmienky, po druhé, že si je vedomý jednak skutočnosti, že vyhlásenie uvedenej podmienky za neplatnú vedie k vyhláseniu uvedenej zmluvy za neplatnú, a jednak dôsledkov tohto vyhlásenia neplatnosti, a po tretie, že súhlasí s vyhlásením tejto zmluvy za neplatnú,
– bránia tomu, aby náhrada, ktorú dotknutý spotrebiteľ požaduje z titulu vrátenia súm, ktoré zaplatil v rámci plnenia predmetnej zmluvy, bola znížená o ekvivalent úrokov, ktoré by táto banková inštitúcia získala, ak by táto zmluva zostala v platnosti.