C-139/22 AM a PM proti mBank S.A.
Z odôvodnenia
1. Článok 3 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby sa zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, považovala príslušnými vnútroštátnymi orgánmi za nekalú z dôvodu samotnej skutočnosti, že jej obsah je rovnocenný obsahu ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok, ktoré bolo zapísané do vnútroštátneho registra zmluvných podmienok považovaných za protiprávne.
2. Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka, ktorá sa z dôvodu podmienok splnenia určitých povinností dotknutého spotrebiteľa, ktoré stanovuje, musí považovať za nekalú, nemôže stratiť takúto povahu z dôvodu inej zmluvnej podmienky tejto zmluvy, ktorá stanovuje možnosť tohto spotrebiteľa splniť svoje povinnosti za odlišných podmienok.
3. Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 v spojení s jej článkom 2 písm. b) sa majú vykladať v tom zmysle, že predajca alebo dodávateľ má povinnosť informovať dotknutého spotrebiteľa o podstatných náležitostiach s ním uzavretej zmluvy a rizikách spojených s touto zmluvou, a to aj keď je tento spotrebiteľ jeho zamestnancom a má relevantné znalosti v oblasti uvedenej zmluvy.