C-137/14 Európska komisia proti Spolkovej republike Nemecko.

1. Spolková republika Nemecko si tým, že:

2. na základe § 46 Správneho poriadku (Verwaltungsverfahrensgesetz) obmedzila zrušenie rozhodnutí z dôvodu procesných vád na absenciu posudzovania alebo predbežného posúdenia vplyvov na životné prostredie a na prípady, keď žalobca preukáže, že existuje príčinná súvislosť medzi procesnou vadou a výsledkom rozhodnutia,

3. podľa § 2 ods. 3 zákona zo 7. decembra 2006 o doplňujúcich predpisoch o opravných prostriedkoch v záležitostiach životného prostredia podľa smernice 2003/35/ES (Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz) v znení zákona z 21. januára 2013 a podľa § 73 ods. 4 Správneho poriadku (Verwaltungsverfahrensgesetz) obmedzila aktívnu legitimáciu a rozsah súdneho preskúmania na námietky, ktoré už boli vznesené v lehote určenej počas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia,

4. na základe § 2 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 zákona zo 7. decembra 2006 o doplňujúcich predpisoch o opravných prostriedkoch v záležitostiach životného prostredia podľa smernice 2003/35/ES (Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz) v znení zákona z 21. januára 2013 v konaniach, ktoré sa začali po 25. júni 2005 a skončili pred 12. májom 2011, obmedzila aktívnu legitimáciu združení na ochranu životného prostredia na právne predpisy, ktoré zakladajú práva pre jednotlivcov,

5. podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 zákona zo 7. decembra 2006 o doplňujúcich predpisoch o opravných prostriedkoch v záležitostiach životného prostredia podľa smernice 2003/35/ES (Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz) v znení zákona z 21. januára 2013 v konaniach, ktoré sa začali po 25. júni 2005 a skončili pred 12. májom 2011, obmedzila rozsah súdneho preskúmania opravných prostriedkov združení na ochranu životného prostredia na právne predpisy, ktoré zakladajú práva pre jednotlivcov, a

6. podľa § 5 ods. 1 a 4 zákona zo 7. decembra 2006 o doplňujúcich predpisoch o opravných prostriedkoch v záležitostiach životného prostredia podľa smernice 2003/35/ES (Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz) v znení zákona z 21. januára 2013 vylúčila z pôsobnosti vnútroštátnej právnej úpravy správne konania, ktoré sa začali pred 25. júnom 2005,

7. nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EU z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie a článku 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia).

8. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

9. Európska komisia, Spolková republika Nemecko a Rakúska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.