C-135/17 X-GmbH proti Finanzamt Stuttgart – Körperschaften.

1. Klauzula standstill uvedená v článku 64 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že článkom 63 ods. 1 ZFEÚ nie je dotknuté uplatňovanie obmedzenia pohybu kapitálu do alebo z tretích krajín, týkajúcich sa priamych investícií, ktoré vo svojej podstate v zmysle právnej úpravy členského štátu platilo k dátumu 31. decembra 1993, hoci rozsah tohto obmedzenia bol po tomto dátume rozšírený na účasti netýkajúce sa priamych investícií.

2. Klauzula standstill, stanovená v článku 64 ods. 1 ZFEÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že zákaz uvedený v článku 63 ods. 1 ZFEÚ sa uplatní na obmedzenie pohybu kapitálu do alebo z tretích krajín, týkajúce sa priamych investícií, ak vnútroštátna daňová právna úprava, ktorá je základom tohto obmedzenia, sa po 31. decembri 1993 podstatne zmenila v dôsledku prijatia zákona, ktorý nadobudol účinnosť, ale ktorý bol predtým, ako sa v praxi uplatňoval, nahradený v podstate rovnakou právnou úpravou ako právna úprava uplatniteľná k 31. decembru 1993, pokiaľ uplatniteľnosť tohto zákona nebola odložená podľa vnútroštátneho práva, takže aj napriek jeho nadobudnutiu účinnosti nebol uplatniteľný na cezhraničný pohyb kapitálu v zmysle článku 64 ods. 1 ZFEÚ, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

3. Článok 63 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sú príjmy dosiahnuté spoločnosťou usadenou v tretej krajine nepochádzajúce z vlastnej činnosti tejto spoločnosti, ako sú príjmy kvalifikované ako „sprostredkované príjmy, ktoré majú povahu kapitálového vkladu“ v zmysle tejto právnej úpravy, zahrnuté v pomere k vlastnenému podielu na základnom imaní do daňového základu daňovníka rezidenta v tomto členskom štáte, ak tento daňovník vlastní najmenej 1 % podiel v uvedenej spoločnosti a ak tieto príjmy v tejto tretej krajine podliehajú nižšej úrovni zdanenia, ako je úroveň existujúca v dotknutom členskom štáte, pokiaľ neexistuje právny rámec stanovujúci najmä zmluvné záväzky, ktoré vnútroštátnym daňovým orgánom uvedeného členského štátu umožnia kontrolovať prípadnú pravdivosť informácií o tejto spoločnosti predložených s cieľom preukázať, že podiel uvedeného daňovníka v tejto spoločnosti nie je založený na umelej konštrukcii.