C-135/10 Societa Consortile Fonografici (SCF) proti Marcovi Del Corsovi.
Z odôvodnenia
1. Ustanovenia Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, ktorá tvorí prílohu 1 C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanej v Marakeši 15. apríla 1994 a schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994), a Zmluvy Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch z 20. decembra 1996 sú v právnom poriadku Únie uplatniteľné.
2. Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielacích organizácií, podpísaný v Ríme 26. októbra 1961, nie je v rámci Únie uplatniteľný, keďže nie je súčasťou jej právneho poriadku, avšak má v nej nepriame účinky.
3. Jednotlivci sa nemôžu priamo dovolávať uvedeného dohovoru ani uvedenej dohody a spomínanej zmluvy.
4. Pojem „verejný prenos“, ktorý sa nachádza v smernici Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, sa má vykladať vo svetle rovnocenných pojmov obsiahnutých v uvedenom dohovore, v spomínanej dohode, ako aj zmluve a takým spôsobom, aby zostal zlučiteľný s týmito prameňmi medzinárodného práva, pričom sa takisto zohľadní kontext, v ktorom sa tieto pojmy používajú, a ciele sledované príslušnými zmluvnými ustanoveniami v oblasti duševného vlastníctva.
5. Pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 8 ods. 2 smernice 92/100 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na bezplatné vysielanie zvukových záznamov v takej zubnej ordinácii, o akú ide vo veci samej, v rámci hospodárskeho výkonu slobodného povolania pre klientov, ktorí ho počúvajú nezávisle od svojej vôle. Preto také vysielanie nezakladá právo na zaplatenie odmeny pre výrobcov zvukových záznamov.