C-133/08 Intercontainer Interfrigo SC (ICF) proti Balkenende Oosthuizen BV a MIC Operations BV.
Z odôvodnenia
1. Článok 4 ods. 4 posledná veta Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980 sa má vykladať v tom zmysle, že hraničný ukazovateľ uvedený v tomto článku 4 ods. 4 druhej vete sa uplatní na iné zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, než je zmluva na jednu cestu, len v prípade, keď hlavným predmetom zmluvy nie je len samotné poskytnutie dopravného prostriedku k dispozícii, ale aj preprava tovaru ako taká.
2. Článok 4 ods. 1 druhá veta tohto dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že časť zmluvy sa môže spravovať iným právom, než je právo, ktoré sa uplatňuje na zvyšok zmluvy, len v prípade, keď má jej predmet autonómny charakter.
3. Ak je hraničným ukazovateľom, ktorý sa uplatňuje na zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku, ukazovateľ uvedený v článku 4 ods. 4 tohto dohovoru, musí sa tento ukazovateľ uplatniť na celú zmluvu, ibaže by časť zmluvy týkajúca sa prepravy mala vo vzťahu k zvyšku zmluvy autonómny charakter.
4. Článok 4 ods. 5 tohto dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že ak z celkových okolností jasne vyplýva, že zmluva má užšiu väzbu s iným štátom než so štátom určeným podľa domnienok uvedených v tomto článku 4 ods. 2 až 4 dohovoru, prislúcha súdu neuplatniť tieto ukazovatele a uplatniť právo štátu, s ktorým má táto zmluva najužšiu väzbu.