C-130/11 Neurim Pharmaceuticals (1991) Ltd proti Comptroller-General of Patents.

1. Články 3 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 469/2009 zo 6. mája 2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, o aký ide vo veci samej, samotná existencia skoršieho oprávnenia na uvedenie na trh získaného pre veterinárne liečivo nebráni udeleniu dodatkového ochranného osvedčenia pre odlišný spôsob použitia rovnakého výrobku, pre ktorý bolo udelené oprávnenie na uvedenie na trh, pokiaľ toto použitie patrí do oblasti ochrany, ktorú poskytuje základný patent uvádzaný na podporu žiadosti o dodatkové ochranné osvedčenie.

2. Článok 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 469/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že odkazuje na oprávnenie uviesť na trh výrobok, ktorý patrí do oblasti ochrany, ktorú poskytuje základný patent uvádzaný na podporu žiadosti o dodatkové ochranné osvedčenie.

3. Odpovede na predchádzajúce prejudiciálne otázky by neboli odlišné, ak by v situácii, o akú ide vo veci samej, keď sa rovnaká aktívna zložka nachádza v dvoch liečivách, ktoré postupne získali oprávnenie na uvedenie na trh, druhé oprávnenie na uvedenie na trh vyžadovalo podanie kompletnej žiadosti v súlade s článkom 8 ods. 3 smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktor[ou] sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch, alebo ak by výrobok, na ktorý sa vzťahuje prvé oprávnenie na uvedenie zodpovedajúceho liečiva na trh, patril do pôsobnosti ochrany iného patentu, ktorý patrí odlišnému majiteľovi než žiadateľovi o dodatkové ochranné osvedčenie.