C-129/18 SM proti Entry Clearance Officer, UK Visa Section.

1. Pojem „priamy potomok“ občana Únie nachádzajúci sa v článku 2 bode 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že nezahŕňa dieťa, ktoré bolo zverené do trvalého poručníctva občana Únie na základe alžírskeho inštitútu kafala, keďže takéto zverenie nezakladá nijaký príbuzenský vzťah medzi týmito osobami.

2. Príslušné vnútroštátne orgány sú však povinné umožniť vstup a pobyt takémuto dieťaťu ako inému rodinnému príslušníkovi občana Únie v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. a) tejto smernice v spojení s článkom 7 a článkom 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, a to tak, že vyváženým a racionálnym spôsobom posúdia všetky aktuálne a relevantné okolnosti prípadu a zohľadnia pritom jednotlivé dotknuté záujmy, a najmä najlepší záujem daného dieťaťa. Ak sa pri tomto posúdení preukáže, že dieťa a jeho poručník, ktorý je občanom Únie, majú viesť skutočný rodinný život a že toto dieťa je závislé od svojho poručníka, potom požiadavky súvisiace so základným právom na rešpektovanie rodinného života v spojení s povinnosťou zohľadniť najlepší záujem dieťaťa v zásade vyžadujú priznanie práva vstupu a pobytu uvedenému dieťaťu, aby mu bolo umožnené žiť spoločne s jeho poručníkom v hostiteľskom členskom štáte poručníka.