C-128/21 Lietuvos notaru rumai a i. proti Lietuvos Respublikos konkurencijos taryba.

1. Článok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že notári usadení v členskom štáte sa majú považovať za „podniky“ v zmysle tohto ustanovenia, ak v určitých situáciách vykonávajú činnosti spočívajúce v schvaľovaní hypotekárnych transakcií, vo vyznačení vykonateľných zmluvných podmienok, vo vyhotovovaní notárskych zápisníc, v príprave návrhov transakcií, v konzultáciách, v poskytovaní technických služieb a v schválení zmlúv o výmene, pokiaľ tieto činnosti nesúvisia s výkonom právomocí verejnej moci.

2. Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že pravidlá, ktoré zjednocujú spôsob, akým notári členského štátu vypočítavajú výšku odmien fakturovaných za plnenie niektorých svojich činností, ktoré prijala profesijná organizácia, akou je notárska komora tohto členského štátu, sa majú považovať za rozhodnutia združenia podnikov v zmysle tohto ustanovenia.

3. Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutia združenia podnikov, ktoré zjednocujú spôsob, akým notári vypočítavajú výšku odmien fakturovaných za plnenie niektorých ich činností, predstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“, ktoré toto ustanovenie zakazuje.

4. Článok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže uložil za porušenie tohto ustanovenia, ktorého sa dopustilo združenie podnikov, individuálne pokuty podnikom, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu tohto združenia, ak tieto podniky nie sú spoluautormi tohto porušenia.