C-127/15 Verein für Konsumenteninformation proti INKO, Inkasso GmbH.
Z odôvodnenia
1. Článok 2 ods. 2 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že dohoda o splátkovom kalendári úveru, ktorá je uzavretá v dôsledku neplnenia záväzkov spotrebiteľom medzi spotrebiteľom a veriteľom prostredníctvom spoločnosti zaoberajúcej sa vymáhaním dlhov, sa nepovažuje za uzavretú „bez poplatku“ v zmysle tohto ustanovenia, ak sa touto dohodou spotrebiteľ zaväzuje vrátiť celú výšku tohto úveru a zaplatiť úroky alebo náklady, ktoré neboli uvedené v pôvodnej zmluve o úvere, podľa ustanovení ktorej sa tento úver poskytol.
2. Článok 3 písm. f) a článok 7 smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že agentúra zaoberajúca sa vymáhaním pohľadávok, ktorá v mene veriteľa uzavrie dohodu o splátkovom kalendári týkajúcu sa nesplateného úveru, ale koná v postavení sprostredkovateľa úveru iba v rámci svojej doplnkovej činnosti, čo prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu, sa má považovať za „sprostredkovateľa úveru“ v zmysle tohto článku 3 písm. f) a nepodlieha povinnosti poskytovať spotrebiteľovi informácie pred uzavretím zmluvy podľa článkov 5 a 6 tejto smernice.