C-124/16, C-188/16, C-213/16 Trestné konanie proti Ianosovi Trancovi a i.
Z odôvodnenia
1. Článok 2, článok 3 ods. 1 písm. c) a článok 6 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, ako je tá vo veci samej, ktorá v rámci trestného konania stanovuje, že obvinená osoba, ktorá v tomto členskom štáte nemá pobyt a v tomto členskom štáte alebo vo svojom členskom štáte pôvodu nemá ani trvalé bydlisko, má povinnosť určiť si splnomocnenca na doručenie trestného rozkazu, ktorý sa jej týka, a že lehota na podanie odporu proti tomuto rozkazu, než sa tento rozkaz stane vykonateľným, plynie od doručenia uvedeného rozkazu tomuto splnomocnencovi.
2. Článok 6 smernice 2012/13 však vyžaduje, aby sa dotknutá osoba pri výkone trestného rozkazu, akonáhle sa o tomto rozkaze skutočne dozvie, nachádzala v rovnakom postavení, ako keby jej bol uvedený rozkaz osobne doručený, a najmä vyžaduje, aby mala k dispozícii celú lehotu na podanie odporu, prípadne aby mohla využiť aj navrátenie lehoty.
3. Vnútroštátnemu súdu prináleží dbať na to, aby sa vnútroštátny postup pri navrátení lehoty a podmienky, ktorým podlieha uplatnenie tohto postupu, uplatňovali v súlade s týmito požiadavkami, a teda aby tento postup umožňoval účinný výkon práv, ako to stanovuje uvedený článok 6.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies