C-123/23, C-202/23 N. A. K. a i. v. Bundesrepublik Deutschland.

1. Článok 33 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany v spojení s článkom 2 písm. q) tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje možnosť zamietnuť ako neprípustnú žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. b) uvedenej smernice, ktorú podal v tomto členskom štáte štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorého predchádzajúca žiadosť o medzinárodnú ochranu, podaná v inom členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany, bola konečným rozhodnutím tohto posledného uvedeného členského štátu zamietnutá.

2. Článok 33 ods. 2 písm. d) smernice 2013/32 v spojení s článkom 2 písm. q) tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje možnosť zamietnuť žiadosť o medzinárodnú ochranu ako neprípustnú, v zmysle článku 2 písm. b) uvedenej smernice, ktorú v tomto členskom štáte podal štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá už podala žiadosť o medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte, ak bola nová žiadosť podaná predtým, ako príslušný orgán druhého členského štátu v súlade s článkom 28 ods. 1 tejto smernice prijal rozhodnutie o zastavení posúdenia predchádzajúcej žiadosti z dôvodu jej konkludentného späťvzatia.