C-123/10 Waltraud Brachner proti Pensionsversicherungsanstalt.

1. Článok 3 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa má vykladať v tom zmysle, že systém ročnej valorizácie dôchodkov, ako je systém dotknutý vo veci samej, patrí do pôsobnosti tejto smernice, a preto sa naň vzťahuje zákaz diskriminácie stanovený v článku 4 ods. 1 tejto smernice.

2. Článok 4 ods. 1 smernice 79/7 sa má vykladať v tom zmysle, že vzhľadom na štatistické údaje predložené vnútroštátnemu súdu a z dôvodu neexistencie opačných argumentov je dôvodné, aby vnútroštátny súd považoval vnútroštátne ustanovenie, ktoré vedie k vylúčeniu značne vyššieho percentuálneho pomeru žien dôchodkýň ako mužov dôchodcov z mimoriadneho zvýšenia dôchodkov, za nezlučiteľné s článkom 4 ods. 1 smernice 79/7.

3. Článok 4 ods. 1 smernice 79/7 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ by vnútroštátny súd v rámci preskúmania, ktoré má vykonať na zodpovedanie druhej otázky, dospel k záveru, že značne vyšší percentuálny pomer žien dôchodkýň ako mužov dôchodcov mohol byť v skutočnosti znevýhodnený z dôvodu vylúčenia minimálnych dôchodkov z mimoriadneho zvýšenia stanoveného systémom valorizácie dotknutého vo veci samej, toto znevýhodnenie nemožno odôvodniť skutočnosťou, že ženám, ktoré boli zárobkovo činné, vzniká nárok na dôchodok skôr, poberajú dôchodok dlhšie alebo že sadzba vyrovnávacieho príspevku bola na ten istý rok 2008 tiež mimoriadne zvýšená.