C-123/08 Dominic Wolzenburg.

1. Štátny príslušník členského štátu, ktorý má legálny trvalý pobyt v inom členskom štáte, má právo odvolávať sa na článok 12 prvý odsek ES proti takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je zákon o odovzdávaní osôb (Overleveringswet) z 29. apríla 2004, ktorá upravuje podmienky, za ktorých príslušný súdny orgán môže odmietnuť výkon európskeho zatykača vydaného na účely výkonu trestu odňatia slobody.

2. Článok 4 bod 6 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi sa má vykladať v tom zmysle, že ak ide o občana Únie, vykonávajúci členský štát nemôže okrem podmienky týkajúcej sa dĺžky pobytu v tomto štáte podmieniť uplatnenie dôvodu pre nepovinné nevykonanie európskeho zatykača upraveného v tomto ustanovení splnením ďalších administratívnych požiadaviek, ako napríklad požiadavky mať povolenie na trvalý pobyt.

3. Článok 12 prvý odsek ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave vykonávajúceho členského štátu, podľa ktorej príslušný súdny orgán tohto štátu odmietne vykonať európsky zatykač vydaný proti jednému z jeho štátnych príslušníkov na účely výkonu trestu odňatia slobody, zatiaľ čo takéto odmietnutie, ak ide o štátneho príslušníka iného členského štátu majúceho právo na pobyt založené na článku 18 ods. 1 ES, podlieha podmienke, aby tento štátny príslušník mal legálny pobyt počas nepretržitého obdobia piatich rokov na území tohto vykonávajúceho členského štátu.