C-120/19 X v. College van burgemeester en wethouders van de gemeente Purmerend a Tamoil Nederland BV.

1. Článok 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru, zmenenej smernicou Komisie 2014/103/EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni stanoveniu konštrukčných požiadaviek, ktoré sú prísnejšie, než sú požiadavky uvádzané v prílohách A a B Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí uzavretej v Ženeve 30. septembra 1957, v jej znení účinnom k 1. januáru 2015, ako je požiadavka, ktorú orgány členského štátu uložili čerpacej stanici v zmysle správneho rozhodnutia vo forme environmentálneho povolenia na zásobovanie skvapalneným ropným plynom len cisternovými vozidlami vybavenými špeciálnym tepelnoizolačným opláštením, o aké ide vo veci samej.

2. Právo Únie, najmä zásada efektivity, nebráni procesnému pravidlu vnútroštátneho správneho práva, ktoré stanovuje, že na to, aby predpis, ktorý je v rozpore s právom Únie, uložený správnym rozhodnutím, ktoré v zásade kategória osôb podliehajúcich súdnej právomoci nemôže právne napadnúť, mohol byť zrušený z dôvodu jeho nevykonateľnosti, ak by sa vykonal prostredníctvom neskoršieho rozhodnutia, osoba podliehajúca súdnej právomoci musí preukázať, že na základe stručného preskúmania, ktoré neponecháva priestor na žiadne pochybnosti, predmetný predpis zjavne nemohol byť vzhľadom na právo Únie prijatý, avšak pod podmienkou, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu, že toto pravidlo nie je uplatňované do tej miery prísne, že pre osobu podliehajúcu súdnej právomoci je možnosť dosiahnuť účinné zrušenie predmetného predpisu v skutočnosti iluzórna.