C-12/20 DB Netz AG v. Bundesrepublik Deutschland.
Z odôvodnenia
1. Článok 13 ods. 1, článok 14 ods. 9 a článok 18 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, ako aj článok 27 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor v spojení s prílohou IV bodom 3 písm. a) tejto smernice, sa majú vykladať v tom zmysle, že manažér infraštruktúry, ktorý je definovaný v článku 3 bode 2 uvedenej smernice, je orgánom príslušným na to, aby v rámci podmienok na používanie vnútroštátnej siete prijal pravidlá uplatniteľné na postup podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry na mieste jedného kontaktu stanovenom v tomto článku 13 ods. 1, a to aj v prípade výlučného používania určeného elektronického rezervačného systému.
2. Overenie pravidiel týkajúcich sa postupu podávania žiadostí o kapacitu infraštruktúry na mieste jedného kontaktu stanovených v podmienkach používania siete a vykonané vnútroštátnym regulačným orgánom sa riadi ustanoveniami článku 20 nariadenia č. 913/2010 a tieto ustanovenia sa majú vykladať v tom zmysle, že regulačný orgán členského štátu nemôže namietať proti týmto pravidlám bez splnenia povinností spolupráce, ktoré vyplývajú z tohto článku 20, a najmä bez konzultácie s regulačnými orgánmi ostatných členských štátov, ktoré sa podieľajú na koridore nákladnej dopravy, aby v čo najväčšej miere dosiahli spoločný prístup.
3. Článok 14 ods. 1 nariadenia č. 913/2010 sa má vykladať v tom zmysle, že rámec na prideľovanie kapacity infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy zavedený výkonnou radou podľa tohto ustanovenia nepredstavuje akt práva Únie.