C-116/22 Európska komisia proti Spolkovej republike Nemecko.

1. Spolková republika Nemecko si tým, že neoznačila ako osobitné chránené územia 88 lokalít z 4 606 lokalít európskeho významu, ktoré boli zaradené do zoznamov stanovených rozhodnutím Komisie 2004/69/ES z 22. decembra 2003, ktorým sa prijíma, podľa smernice 92/43/EHS, zoznam lokalít spoločenstva pre alpský biogeografický región, rozhodnutím Komisie 2004/798/ES zo 7. decembra 2004, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma zoznam lokalít európskeho významu pre kontinentálny biogeografický región, a rozhodnutím Komisie 2004/813/ES zo 7. decembra 2004, ktorým sa prijíma v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS zoznam lokalít európskeho významu pre atlantický biogeografický región, ktoré boli aktualizované rozhodnutím Komisie 2008/218/ES z 25. januára 2008, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma prvý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne, rozhodnutím Komisie 2008/25/ES z 13. novembra 2007, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma zoznam lokalít európskeho významu v kontinentálnej biogeografickej oblasti, a rozhodnutím Komisie 2008/23/ES z 12. novembra 2007, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma zoznam lokalít európskeho významu v Atlantickej biogeografickej oblasti, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, zmenenej smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013.

2. Spolková republika Nemecko si tým, že nestanovila podrobné ciele ochrany pre všetkých 88 lokalít zo 4 606 lokalít európskeho významu uvedených v bode 1 výroku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 4 smernice 92/43, zmenenej smernicou 2013/17/EÚ.

3. Spolková republika Nemecko si tým, že neprijala potrebné ochranné opatrenia pre všetkých 737 lokalít zo 4 606 lokalít európskeho významu uvedených v bode 1 výroku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 1 smernice 92/43, zmenenej smernicou 2013/17/EÚ.

4. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

5. Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.