C-116/06 Sari Kiiski proti Tampereen kaupunki.
Z odôvodnenia
Článku 2 smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorý zakazuje akúkoľvek priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia a ktorý sa týka pracovných podmienok, ako aj článkom 8 a 11 smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS), ktoré upravujú materskú dovolenku, odporujú vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa dovolenky na výchovu tým, že nezohľadňujú zmeny vyplývajúce z tehotenstva pre dotknutú pracovníčku vo vymedzenom období najmenej 14 týždňov pred a po pôrode, neumožňujú dotknutej osobe na jej žiadosť dosiahnuť zmenu obdobia jej dovolenky na výchovu v momente, keď si uplatňuje nárok na materskú dovolenku, a tak ju zbavujú práv spojených s touto materskou dovolenkou.