C-115/15 Secretary of State for the Home Department proti NA.

1. Článok 13 ods. 2 prvý pododsek písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že štátny príslušník tretieho štátu, rozvedený s občanom Únie, ktorého obeťou domáceho násilia bol počas manželstva, nemôže mať na základe tohto ustanovenia nárok na zachovanie práva na pobyt v tomto hostiteľskom členskom štáte, keďže k začatiu rozvodového konania došlo až po odchode manželského partnera, ktorý je občanom Únie, z tohto členského štátu.

2. Článok 12 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva sa má vykladať v tom zmysle, že dieťa a rodič, štátny príslušník tretieho štátu, ktorý má toto dieťa vo výlučnej starostlivosti, majú právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte na základe tohto ustanovenia v takej situácii, ako vo veci samej, keď druhý rodič je občan Únie a v tomto členskom štáte pracoval, ale odsťahoval sa z uvedeného štátu skôr než tam dieťa začalo školskú dochádzku.

3. Článok 20 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nepriznáva právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte ani maloletému občanovi Únie, ktorý má od svojho narodenia pobyt v tomto členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, ani rodičovi, štátnemu príslušníkovi tretieho štátu, ktorý má uvedeného maloletého vo výlučnej starostlivosti, keďže dotknuté osoby majú právo na pobyt v tomto členskom štáte na základe ustanovenia sekundárneho práva Únie.

4. Článok 21 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že priznáva uvedenému maloletému občanovi Únie právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte v prípade, že spĺňa podmienky uvedené v článku 7 ods. 1 smernice 2004/38, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V takomto prípade toto ustanovenie umožňuje rodičovi, ktorý sa o tohto občana Únie skutočne stará, zdržiavať sa spolu s ním v hostiteľskom členskom štáte.