C-113/22 DX proti Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS) a Tesorería General de la Seguridad Social.

Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením, a predovšetkým jej článok 6,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v prípade, že žiadosť o priznanie príspevku k dôchodku, ktorú podal poistenec mužského pohlavia, bola príslušným orgánom zamietnutá na základe vnútroštátnej právnej úpravy obmedzujúcej priznanie tohto príspevku len na poistencov ženského pohlavia, pričom však táto právna úprava predstavuje priamu diskrimináciu na základe pohlavia v zmysle smernice 79/7, tak ako jej výklad poskytol Súdny dvor v rozsudku, ktorý bol vydaný v prejudiciálnom konaní ešte v čase pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí takejto žiadosti, vnútroštátny súd, na ktorý bola podaná žaloba proti tomuto rozhodnutiu, musí rozhodnúť tak, že tomuto orgánu uloží nielen povinnosť priznať dotknutej osobe požadovaný príspevok k dôchodku, ale tiež povinnosť zaplatiť jej náhradu škody umožňujúcu v plnom rozsahu nahradiť ujmu, ktorá tejto osobe skutočne vznikla z dôvodu diskriminácie, a to v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, vrátane trov konania a odmeny advokáta, ktoré táto osoba vynaložila v rámci súdneho konania, a to všetko v prípade, že uvedené rozhodnutie bolo prijaté v súlade so správnou praxou spočívajúcou v tom, že sa uvedená právna úprava napriek tomuto rozsudku uplatňuje naďalej, na základe čoho je dotknutá osoba nútená uplatniť si svoj nárok na uvedený príspevok na súde.