C-112/16 Persidera SpA proti Autorita per le Garanzie nelle Comunicazioni a Ministero dello Sviluppo Economico delle Infrastrutture e dei Trasporti.

1. Článok 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, články 3, 5 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení), zmenenej smernicou 2009/140, ako aj články 2 a 4 smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely prechodu z existujúcich analógových staníc na digitálne siete zohľadňuje nezákonne spravované analógové stanice, pokiaľ vedie k zachovaniu, či dokonca posilneniu neoprávnenej konkurenčnej výhody.

2. Zásada zákazu diskriminácie a zásada proporcionality sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá za použitia toho istého kritéria prechodu vedie k proporcionálne významnejšiemu zníženiu počtu pridelených digitálnych sietí vo vzťahu k počtu prevádzkovaných analógových staníc na ujmu prevádzkovateľa v porovnaní s jeho konkurentmi, ak nie je objektívne odôvodnená a primeraná svojmu cieľu. Kontinuita televíznej ponuky predstavuje legitímny cieľ, ktorým možno odôvodniť také rozdielne zaobchádzanie. Ustanovenie vedúce k prideleniu vyššieho počtu digitálnych rádiových frekvencií prevádzkovateľom, ktorí už pôsobia na trhu, než je počet, ktorý by postačoval na zabezpečenie kontinuity ich televíznej ponuky, by však išlo nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa, a bolo by teda neprimerané.