C-111/17 PPU OL proti PQ.
Z odôvodnenia
1. Článok 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že v takej situácii, akou je tá vo veci samej, v ktorej sa dieťa narodilo a bývalo nepretržite so svojou matkou počas viacerých mesiacov v súlade so spoločnou vôľou svojich rodičov v inom členskom štáte, ako je ten, v ktorom títo rodičia mali pred jeho narodením obvyklý pobyt, z pôvodného zámeru rodičov, pokiaľ ide o návrat matky spolu s dieťaťom do tohto posledného uvedeného členského štátu, nemožno vyvodiť záver, že toto dieťa v ňom má „obvyklý pobyt“ v zmysle tohto nariadenia.
2. V dôsledku toho v takej situácii nemožno to, že sa matka odmieta vrátiť do tohto istého členského štátu spolu s dieťaťom, považovať za „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie“ dieťaťa v zmysle uvedeného článku 11 ods. 1.