C-108/05 Bovemij Verzekeringen NV proti Benelux-Merkenbureau.
Z odôvodnenia
1. Článok 3 ods. 3 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že zápis ochrannej známky sa môže na základe tohto ustanovenia povoliť, iba ak sa preukáže, že táto ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním v celej časti územia členského štátu alebo v prípade Beneluxu v celej časti jeho územia, v ktorej existuje dôvod zamietnutia.
2. Pokiaľ ide o ochrannú známku zloženú z jedného alebo viacerých slov úradného jazyka jedného členského štátu alebo Beneluxu, ak dôvod zamietnutia existuje iba v jednom z jazykových pásiem členského štátu alebo v prípade Beneluxu v jednom z jeho jazykových pásiem, musí sa preukázať, že ochranná známka nadobudla používaním rozlišovaciu spôsobilosť v celom tomto jazykovom pásme. V takto definovanom jazykovom pásme je potrebné skúmať, či záujmové skupiny alebo aspoň ich podstatná časť identifikujú vďaka ochrannej známke predmetný tovar alebo službu ako pochádzajúce od určitého podniku.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies